Peter Bartoš bol v rokoch 1979-1991 zamestnaný v bratislavskej ZOO ako konceptuálny výtvarník. Súbežne pracoval pre štátny stavebný podnik Stavoprojekt ako projektant krajiny ZOO. Jeho náplňou práce bolo po konzultácii so zoológmi navrhovať prostredia pre zvieratá a pripravovať projekty krajinotvorby zooparku. Potrebami konkrétnych zvierat sa zaoberal vo vzťahu k pôvodnému karpatskému prostrediu, ktorého logiku sledoval. V nadväznosti na staršiu štúdiu vypracoval odbornú stať „Elaborát I. Koncepcia nového areálu ZOO Bratislava“ (1980). V spolupráci so zoológom a odborníkom na ekológiu Vladimírom Podhradským a ďalšími rozdelil prostredie ZOO do troch celkov: A. zalesnenej, B. odlesnenej, C. denaturovanej hlučnej zóny. Princíp „stretnutia troch prostredí“ (ABC typu krajiny) uplatnil aj pri projektovaní menších území. V hlučnej zóne spodnej časti vnútromestskej ZOO mala byť umiestnená architektúra rozmernejších pavilónov, doplnená mobilnými voliérami. V stepnej a lesnej časti sa mali riešenia prispôsobiť krajine. Najvyššie položený malokarpatský dubový les sa mal zachovať ako súvislý chránený lesopark. Sem chcel Bartoš umiestniť výbeh a odchov pôvodných karpatských koní huculov. K Bartošovmu riešeniu areálu ZOO ako celku a biotopov zvlášť existuje rozsiahla dokumentácia. Veľkú časť tvoria projektové plány, topografické mapy a vrstevnicové štúdie, pri ktorých sa inšpiroval plastickými mapami. Ekokoncepty širšieho územia, napríklad celkové zábery na Mlynskú dolinu s areálom ZOO, vznikali podľa fotografických záberov, ktoré si Bartoš dával zhotovovať napríklad z protiľahlého vrchu Machnáč. Následne si terén dopodrobna prešiel, lineárnymi ťahmi ho zakreslil a doplnil o legendu k mape alebo komentár. Takto vznikali jeho ručne zhotovené kartografické kresby, maľby, premaľby alebo prekresby fotografií, xeroxové zväčšeniny a montáže. Bartošova koncepcia areálu ZOO sa realizovala len čiastočne a aj to nie dôsledne a dnes je zväčša prekrytá vrstvou neskoršej prevádzky.